Individuálna, individualizovaná, hromadná, skupinová, tímová, kooperatívna alebo Montessori výučba. V minulom článku sme porovnávali výučbu individuálnu s výučbou individualizovanou. V jednom z článkov predošlých ste sa mohli dozvedieť o organizačných formách výučby. Teda o tom, ako môžu byť žiaci vyučovaní alebo naopak ako ich môžu učitelia vyučovať. Na nasledujúcich riadkoch nájdete rozdiely medzi výučbou hromadnou a skupinovou, ktorým sa práve v tomto článku budeme podrobne venovať.
Čo sú to organizačné formy výučby?
Akokoľvek môže tento pojem vyzerať nepredstaviteľne alebo svojím spôsobom až exoticky, skrýva sa pod ním veľmi jednoduchá realita. Je to určitý súbor spôsobov, ako môže byť výučba usporiadaná. Usporiadanie výučby je teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha.
Ak by sme sa zamerali na usporiadanie výučby vo väčšine základných škôl, zrejme by sme narazili práve na výučbu frontálnu, ktorú si za chvíľu podrobnejšie vysvetlíme.
Skupinová a hromadná výučba
Ako už sme písali vyššie, v tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať vysvetlením skupinovej a frontálnej výučby, ich pozitívami, ale aj negatívami.
"Keď som prvýkrát počula pojem frontálny typ výučby, predstavila som si rad v obchode pri pokladni. To sa pri frontálnej výučbe postavia študenti do radu? Alebo ako to teda je? "
Pokiaľ tento pojem nepoznáte, zrejme si predstavíte niečo podobné. Tejto otázke sa však musíme zasmiať a podrobnejšie vysvetliť, čo to vlastne tá frontálna, čiže hromadná, výučba vlastne je.
Výučba v Škole Populo
Frontálne vyučovanie
S frontálnou čiže hromadnou metódou výučby pracoval už Jan Amos Komenský, ktorý vytvoril systém hromadného vyučovania. Pri tomto type výučby pracuje učiteľ naraz so všetkými študentmi. Všetci sa teda učia rovnakou formou rovnaké učivo. Predpokladá sa, že študenti budú rovnakého alebo podobného veku (rozdiel vzniká napríklad pri odklade nástupu do prvej triedy základnej školy).
Frontálne vyučovanie môže prebiehať napríklad hromadným vysvetľovaním, vyučovaním jedného učiva učiteľom, formou samostatnej práce, ktorú učiteľ hromadne zadá, spoločným opravovaním domácich úloh alebo spoločným zhrnutím učiva.
Vyučovacie hodiny majú 45 minút a sú oddelené prestávkou. Zasadací poriadok určuje usporiadanie učebne a žiaci sú pri výučbe usadení na rovnakom mieste po celý školský rok. V prednej časti triedy je tabuľa, pri ktorej má svoje miesto učiteľ.
Vyučovanie študentov výhradne formou výkladu učiteľa býva často kritizované. Stáva sa, že si učivo študenti dostatočne neprecvičia, preto sú ich znalosti obmedzené, a učivo teda príliš neovládajú. Kvantita teda prevažuje nad kvalitou. Študenti a študentky si často učivo zapamätajú a zautomatizujú bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je, a poznali súvislosti.
Príliš rýchly alebo naopak pomalý výklad učiteľa tiež býva často kritizovaný. Stáva sa, že pomalší študenti nestíhajú alebo sa tí nadanejší "nudia". Výučba tak neprináša požadované výsledky.
Ľudský mozog dokáže vnímať monotónny výklad približne dvadsať minút. Následne pozornosť poslucháčov klesá a tí môžu "spať s otvorenými očami". Problém teda nastáva aj vo chvíli, keď vyučujúci monotónne vysvetľuje učivo dlhšiu dobu, žiaci strácajú pozornosť a je na vyučujúcom, ako si so vzniknutou situáciou poradia. Buď môžu nepozornosť žiakov strpieť, alebo ich môžu neustále napomínať, a tým prerušovať svoj výklad. Pomalší žiaci si z tohto výkladu zapamätajú len časť a nadanejším často prerušovanie výkladu vadí. Preto je dlhší výklad taktiež kritizovaný.
Frontálne vyučovanie môže byť efektívne, najmä v prípade, že vyučujúci každú hodinu overuje znalosti študentov, žiaci si spoločne kontrolujú úlohy, neustále si opakujú a precvičujú učivo pod dohľadom vyučujúceho. Ten im poskytuje spätnú väzbu, upozorňuje ich na chyby a znovu precvičuje problematické učivo.
Skupinová výučba
Sú to skupiny študentov, ktorými sa tento typ výučby vyznačuje. Vyučujúci rozdelí študentov do menších skupín a tí potom plnia rôzne úlohy. Skupiny sa môžu skladať z nadanejších alebo naopak pomalších žiakov alebo môžu byť talentovanejší žiaci s tými pomalšími zmiešaní.
V poslednom prípade, teda ak je skupina rôznorodá, môže dochádzať k výrazným posunom u pomalších žiakov. Žiaci nadanejší ich povzbudzujú a oni sa im chcú priblížiť.
Tento typ výučby učí žiakov vzájomnej tolerancii, spolupráci a argumentácii. Keď chcú niečo v spoločnej úlohe presadiť, musia o pravdivosti svojho tvrdenia presvedčiť ostatných. Žiaci tiež sústredia pozornosť na učenie a zbavia sa strachu zo zlej známky.
Skupinová výučba je vhodná pri precvičovaní a upevňovaní si učiva. Ak sa však pri výučbe zameriavame viac na spoluprácu, nejedná sa už o výučbu skupinovú, ale o výučbu kooperatívnu, na ktorú sa zameriame v jednom z nasledujúcich článkov.
Pozitíva frontálnej výučby
Výučba sa zameriava na kľúčové časti učiva a systematické postupy
Učivo je vysvetľované názorne a zrozumiteľne
Hromadný výklad šetrí čas
Pri vysvetľovaní učiva vyučujúcim sa žiaci takmer nestretávajú s chybnými tvrdeniami
Kritika frontálnej výučby
Znalosti žiakov môžu byť povrchné, žiaci teda nemusia učivo dokonale ovládať
Trieda nepostupuje v učení rovnako rýchlo, sú tu pomalší a talentovanejší žiaci
Klesajúca pozornosť žiakov pri dlhšom monotónnom výklade
Žiaci nie sú rozvíjaní v zručnosti samostatne sa učiť
Argumenty pre skupinovú výučbu
Zvýšená aktivita žiakov
Zapojenie všetkých žiakov pri práci v skupinách, spolupráca
Zvýšenie sebavedomia žiakov, argumentácia
Posilňovanie zodpovednosti za vlastné chyby
Učenie sa vzájomnej tolerancii
Získanie spätnej väzby
Vzájomná kontrola v skupine, prípadné objasnenie si nejasností
Väčší záujem o vypracovávanú úlohu, o preberané učivo všeobecne
Argumenty proti skupinovej výučbe
Žiaci sa často zameriavajú len na svoju prácu a práci ostatných skupín nevenujú pozornosť
Obtiažna kontrola žiakov učiteľom, pozornosť učiteľa je roztrieštená
Skupiny môžu byť hlučné
Žiaci pracujú nerovnomerne, niektorí pracujú viac, iní menej
Niektorí žiaci nemusia vzájomne spolupracovať
Keby sme teda skupinovú a hromadnú výučbu zhrnuli, zistili by sme, že sa vzájomne líšia. Rovnako tak aj ostatné typy výučby. Ak učiteľ správne zhodnotí zloženie a schopnosti triedy ako celku, môže zvoliť typ výučby, ktorý prinesie skvelé výsledky. Nie je pritom možné všetkým študentom maximálne vyhovieť.
Študent, študentka, prípadne jeho či jej rodičia, by vždy mali dbať na to, aby si vedomosti získané vo výučbe dostatočne opakoval, opakovala, a prípadne sa látku doma doučil, doučila.
Predovšetkým pri hromadnom, frontálnom vyučovaní je opakovanie, domáce precvičovanie a samoštúdium nutnosťou. Učiteľ tu nepôsobí individuálne ako pri individuálnej alebo individualizovanej výučbe, ale hromadne. Je tak len na študentoch, aby si svoje znalosti individuálne upevnili.
Autor:
Bc. Adéla Hronová