To, čo sa učíte, Vás musí zaujímať
Každý z nás bol vychovávaný v predstave, že čím dlhšie sa učíme, tým viac toho budeme vedieť. Priama úmera v prípade štúdia a memorovania látky však akosi neplatí. Teda kvantita hodín strávených nad učebnicou nezodpovedá tomu, koľko látky si zapamätáme.
Aj napriek tomu musia deti denne absolvovať minimálne štyri vyučovacie hodiny v škole a s vekom počet hodín môže narásť až na šesť až sedem za deň. Štúdium teda dieťaťu pohltí väčšinu pracovného týždňa a odhryzne ešte z voľného času po škole a cez víkendy, pretože sa predpokladá, že sa bude učiť aj doma.
Na tom, že to nie je úplne funkčné, sa asi všetci zhodneme. V tomto seriáli skúsime popísať aspoň niektoré efektívnejšie metódy vhodné k motivácii dieťaťa, aby sa učilo kvalitnejšie, efektívnejšie a bez prílišného škrípania zubov.
Potrebujete pomôcť s učením?
Učíme sa efektívne?
Jednou z najsmutnejších stránok času stráveného v škole je, že nás nikto nenaučí postupy, ako sa učiť efektívnejšie. Ľudská myseľ je zjednodušená len na akýsi lievik, do ktorého je potreba naliať alebo vyložene natlačiť čo najviac informácií. Ľudská pamäť je zase skladisko, kde je potreba len udržiavať poriadok, pretože kapacity by mali byť nekonečné. V praxi to znamená, že ak dieťa niečo nevie, potom si toho buď do hlavy natlačilo málo, alebo si vo svojom "pamäťovom sklade" neupratalo. Pokiaľ mu však látka do hlavy nelezie alebo mu z nej rýchlo mizne, je rada, ako to napraviť, prakticky vždy rovnaká - viac sa učiť. Pedagogické metódy totiž nikdy nezlyhávajú, dieťa sa musí len viac snažiť. Alebo nie?
Čo nás zaujíma, to si pamätáme
Väčšina z nás určite niekedy v nejakej podobe v sebe objavila zvláštnu pamäťovú schopnosť. Veci, ktoré nás bavia, si pamätáme do úplných detailov, a to často aj vo vizuálnej podobe a tí najnadšenejší sú schopní citovať slovo za slovom spamäti.
Takéto dieťa si do detailu pamätá, čo sa stalo vo všetkých dieloch jeho obľúbeného seriálu. Rozprávkové knižky alebo detské komiksy pozná naspamäť a často si pamätá ich čísla alebo to, čo bolo na jednotlivých obálkach. Obľúbené pesničky alebo smiešne básničky opakuje s dokonalou presnosťou alebo si pamätá detaily rozprávky, ktorú mu rodič včera čítal a ktorú stačil úspešne zabudnúť a pozmeniť. Veci, ktoré deti však nebavia, si jednoducho nepamätajú.
Univerzálnym činidlom pamäte je teda veľký záujem o danú problematiku. Ak nás niečo baví a absolútne nás to do seba vťahuje, naša pamäť podľahne a začína fungovať ako presný nástroj, ktorý zaznamená každý detail. Dokonca aj po rokoch zisťujeme, koľko detailov si pamätáme z príbehov, ktoré sme videli alebo čítali ako malé deti.
Ako to aplikovať na školskú látku?
Problém môže nastať, ak budeme chcieť podobné metódy aplikovať na školskú látku. Tá totiž v deťoch veľa záujmu nevzbudzuje.
Odpoveď je jednoduchá. Je to forma, v akej je látka podávaná. Stačí sa len pozrieť do učebníc alebo zošitov, ktoré používa Vaše dieťa alebo ste kedysi mali k štúdiu Vy. Autori učebníc, často akademické kapacity ovenčené mnohými titulmi, akoby nebrali do úvahy, že ich píšu pre malé deti, ktoré je potrebné zaujať. Dieťa, a často ani dospelý, si nevie pod abstraktnými a zložitými termínmi z fyziky a chémie predstaviť niečo konkrétne a klasickou výučbovou metódou preto zostáva kapitoly prepisovať a učiť sa ich naspamäť.
Než teda začneme do detí tlačiť poučky a teoretické informácie napr. z chémie alebo biológie, je potrebné im ukázať, ako úzko sa štúdium chemických prvkov alebo zvieracej ríše dotýka ich životov. Nemusí to byť hneď výroba výbušnín či chov jedovatých plazov, ale stačí aspoň niečo trochu praktické.
Učitelia majú dnes veľkú výhodu v tom, že je k dispozícii mnoho vizuálneho materiálu z internetu, o ktorom sa ich starším kolegom ani nesnívalo. Deti, ktoré mávajú často tendenciu k závislosti na počítači, môžu onú závislosť využiť aspoň trochu konštruktívne a vyhľadávať si informácie sami. Budete sa čudovať, koľko z nich je toho schopných a koľko z nich to bude baviť.
Je to definitívne riešenie?
Bezpochyby nie, pretože študijná látka bude stáť vždy za zábavnejšími rozprávkami, kreslenými seriálmi a počítačovými hrami. Na druhej strane aj to málo, ktoré dokáže dieťa nejako zaujať a vytvoriť v ňom emóciu, zostane v jeho pamäti dlhšie, než obyčajné bifľovanie naspamäť.
Nabudúce si povieme niečo o tom, ako na pamäť a čo sú to pamäťové triky.
Autor:
Bc. Adéla Hronová
Česku
