Ako na svoju pamäť?
V dvoch predchádzajúcich dieloch seriálu sme si povedali niečo málo o tom, čo potrebuje každý študent k tomu, aby sa vôbec niečo úspešne naučil. V prvom rade musí mať nejakú elementárnu motiváciu, pretože štúdium látky sa mu nesmie úplne hnusiť a musí si nájsť niečo, čo ho aspoň trochu oslovuje. Za druhé si potom musí štúdium rozumne rozložiť, nechcieť sa naučiť všetko na jeden záťah, ale vedieť si urobiť nejaký plán, aby sa jeho mozog nezačal búriť a brániť sa zvýšenej námahe.
Opomeňme banálne rady, ktoré spočívajú často v tom, že si má dieťa v izbičke upratať, dodržiavať pitný režim, sem tam si otvoriť okno a ísť sa prejsť. Tieto veci sa síce hodia, ak si chceme od štúdia na chvíľu oddýchnuť alebo si ho spríjemniť, ale samotnú látku nás nenaučia.
Teraz sme totiž už vo fáze, keď sa študent začal naozaj učiť, ide mu to a baví ho to, ale jeho pamäť toľko informácií jednoducho neunesie. Presne na toto existujú pamäťové cvičenia, ktoré pracujú s obrovskými rezervami našej pamäti, ktoré nevyužívame. Jednoducho povedané vedú k tomu, že si náš mozog bude za určitých podmienok pamätať veľké zoznamy dát a tie sa nám budú vybavovať presne vtedy, keď ich budeme potrebovať.
Potrebujete pomôcť s učením?
Spomínanie pospiatky
Veľakrát sa stane, že sa musíme naučiť látku alebo zoznam dát, ktoré nie sú previazané logicky, ale veľmi voľne. Naša myseľ i pamäť však majú logiku rady a sú schopné, ak im dáme dostatok potrebných poistiek, vygenerovať súvislosti, ktoré nám pomôžu si spomenúť na čokoľvek. Uveďme si k tomu pekné prípravné cvičenia.
Večer, keď vás už nečakajú nejaké nové zážitky alebo ďalšie novinky, sa pokúsite si v pamäti rekonštruovať celý deň. Je však potrebné postupovať pospiatky. Spomeňte si teda na všetko, čo ste počas dňa robili, ale vychádzajte zo súčasného momentu. Ideálnou formou je si svoje spomienky písať na papier (v celých vetách alebo len bodovo). Čoskoro zistíte, že si vybavujete aj tie najmenšie detaily, vrátane dojmov alebo myšlienok, ktoré ste z nich mali. Avšak pozor, druhý deň si ich budete vybavovať už len s ťažkosťami a ďalšie dni to bude skoro akoby ste spomínali na dávnu minulosť.
Mnohí ľudia túto techniku objavia, keď si píšu denník alebo si v dospelom veku revidujú diár. Hoci neslúži priamo k štúdiu, ukáže vám, ako Vaša pamäť funguje a aké veľké kapacity má. Tí, čo si túto metódu vyskúšajú opakovane, za čas tiež môžu zistiť, že ich myseľ je pozornejšia k detailom v ich okolí, čo sa bude hodiť k technike pamäťových palácov, ktorú uvádzame nižšie.
Mnemotechnické pomôcky
Pri štúdiu sa často každý stretáva s tým, že je potrebné si napr. zapamätať veľa mien autorov alebo umelcov, ktoré je potreba neskomoliť a reprodukovať na skúške správne. Veľakrát je tiež potrebné si ich pamätať v rámci nejakej skupiny, pretože sa jedná o istú generáciu spisovateľov. Ako si ich však má človek zapamätať, keď medzi ich menami nie je žiadna súvislosť?
V prvom rade je dobré ich počuť opakovane nahlas. Väčšina z nás má dobrú sluchovú pamäť, pretože ju musíme cvičiť v každodennej komunikácii a musíme si pamätať, čo nám ľudia práve hovoria alebo nám povedali pred nejakou dobou. Ak sa učíme ľubovoľný zoznam mien, je dobré si ich znovu a znovu nahlas opakovať. Z tohto dôvodu je napríklad zásadné, že žiak musí chodiť na hodiny, kde príslušné mená alebo údaje niekto nahlas dookola opakuje. Až neskôr na vysokej škole zistia študenti, čo to znamená učiť sa na skúšku z predmetu, na ktorý nechodili a väčšinu mien teda nikdy nepočuli.
Ak si však zoznam nie ste schopní zapamätať ani týmto spôsobom, pomôže vytvorenie umelých súvislostí. Mená si možno zapamätať pomocou ich skomolenia alebo uvádzania do súvislostí s vecami, ktoré sa ľahko zapamätajú. Ak sa niekto volá trebárs Kocúrik, je pre väčšinu z nás ľahké si jeho priezvisko pamätať, pretože si ho asociuje s obrazom mačky. Ak sa však niekto volá Koleník, je potrebné si ho asociovať buď veľmi všeobecne, napríklad ako toho, kto má "veľmi obyčajné priezvisko", alebo si ho predstaviť ako si "zraní koleno".
Výsledky týchto asociácií majú často podobu bizarných a chaotických predstáv a nezmyslov. Naša pamäť však na podobné postupy počuje, funguje lepšie a dokonca ich aj vyhľadáva, pretože sú často komické a zábavné, čo sa pri nudnom štúdiu celkom hodí.
Metóda loci
Ak sa však stretnete s naozaj dlhým zoznamom a nie sú to mená osobností, u ktorých si môžete dohľadať ich fotky, ale napríklad zoznam nejakých úplne bežných slov, potom je tu k dispozícii ešte jedna podstatne komplexnejšia metóda.
Je to metóda známa už gréckym a rímskym rečníkom, akými bol Cicero alebo Quntilianus, a ktorú používajú aj ľudia so "zázračnou pamäťou". Hovorí sa jej metóda loci alebo metóda trans, ale najčastejšie je známa ako metóda loci. Jej podstatu naznačuje latinské slovo loci, ktoré znamená miesto alebo akúsi lokáciu. Je to teda metóda, ktorá vychádza z našej schopnosti zapamätať si cestu, po ktorej opakovane každý deň chodíme alebo ju poznáme. Ak máme totiž túto cestu dobre prechodenú (najčastejšie k domovu, do školy, do práce alebo na autobus alebo električku), naša pamäť si je schopná ju vtlačiť a vybaviť na požiadanie. Dôležitým prvkom je i mnoho detailov a vecí, ktoré na nej stretávame. Sú to napríklad kvety, stromy, farebné cedule alebo sochy, ale aj veci rozbité alebo pokazené. Jednoducho čokoľvek, čo je nejako výrazné a vtiahne našu pozornosť a upúta našu pamäť.
A pretože sa nám taká cesta vtlačila do našej pamäťovej stopy, nie je potom nič jednoduchšie, než si k týmto miestam v predstavivosti vizuálne priraďovať veci, ktoré si potrebujeme zapamätať a dávať ich do nejakých zaujímavých súvislostí.
Ideálnym cvičením je zapamätanie si napríklad nákupu, ktorý si nenapíšeme, ale jednotlivé veci, ktoré chceme kúpiť, asociujeme s príslušnými miestami. Ak je na našej ceste napríklad záhradný plot s hrotmi a my si potrebujeme pamätať, že musíme kúpiť červené jablká, potom si predstavíme, ako je jedno z týchto jabĺk na plote napichnuté.
V dnešnej dobe máme oproti starým Rimanom aj mnoho užitočných technológií, ktoré nám našu prácu uľahčia. Postačí si teda nájsť nejaké video na YouTube, kde nám niekto natočí alebo nafotí miesto, kam sám chodí. Na video je potrebné sa pozorne pozrieť, čím si ho zapamätáme, a potom vyskúšať.
Autor:
BSc. Nikola Domluvilová
Česku
