Štúdium a nadobudnuté vedomosti sú jednou zo základných podmienok na dosiahnutie kvalitného zamestnania a prípadne aj úspešnej životnej kariéry. Všetci musíme stráviť väčšinu detstva a mladosti v školskej lavici a súčasný trend vo vzdelávaní túto laťku posúva až do dospelosti. Vysoké školy sú preto už dnes skoro nutnosťou a univerzitné vzdelanie si mnohí musia dorábať aj v dospelom veku.
Ten, kto chce dosiahnuť kvalitné vzdelanie, sa musí nielen veľa učiť, ale musí sa učiť aj efektívne. A práve tu má naše školstvo menší deficit. Učebné plány sú síce veľmi komplexné a poskytujú deťom sústavný výklad látky z mnohých humanitných a prírodných vied, avšak techniky, ako sa majú efektívne učiť, spočívajú v obyčajnom memorovaní dát. Niet preto divu, že ani niekoľko hodín denne, ktoré študenti strávia v škole, nestačia na to, aby si látku zapamätali a najmä sa ju naučili správne chápať.
Pritom by stačilo tak málo. Napríklad nejaký predmet, ktorý by s nimi nacvičoval rôzne metódy, ako sa lepšie učiť, memorovať dáta a najmä to, k čomu príslušné informácie vlastne využiť. Bohužiaľ, je to práve naopak a od žiakov sa očakáva, že si nejakú techniku štúdia vyvinú sami, a to ideálne vo voľnom čase.
Pretože k niečomu podobnému, samozrejme, len tak nedôjde, uvedieme si nižšie aspoň základné okruhy, ako sa dá lepšie učiť.
Chcete so správnym učením sa pomôcť?
Systém
Keď sa púšťame do nejakej náročnej úlohy alebo do niečoho, do čoho sa nám veľmi nechce, musíme si najprv urobiť konkrétny plán, ako dosiahneme ciele a vytvoriť si systém práce, ako budeme postupovať. Veľakrát k tomu však nestačí iba si sadnúť za stôl, otvoriť učebnicu a nahlas si čítať.
V prvom rade je potrebné vybudovať si pozitívne návyky. Ak cítime pri štúdiu nechuť, nedonúti nás k jeho opakovaniu nič. A práve návyk je niečo, čo pracuje za nás. Nevyvolávame ho svojou vôľou, ale postupnou prácou a opakovaním a on sa nám potom začne pripomínať sám. Najčastejšie má podobu len nejakej pripomienky v podobe myšlienky alebo pocitu v tele a nutkania niečo vykonať. Ak niekto napríklad pravidelne cvičí každé ráno, vytvorí si návyk, ktorý mu bude každé ráno pripomínať, že je čas rozhýbať telo. A nie je k tomu potrebný príliš dlhý čas, pretože návyky sa budujú pomerne rýchlo.
Dôležitou vecou je bezpochyby jedno miesto alebo izba, kde sa pravidelne učíme. To miesto nám musí byť nejakým spôsobom príjemné (napr. nás nesmú tlačiť stoličky alebo nesmie byť málo osvetlené). Ďalšou požiadavkou je časový limit. Predstava, že nás čaká niekoľko hodín štúdia, odradí kohokoľvek, ale predstava, že mu musíme vyhradiť len asi 20 minút a potom zase ďalších 20 minút niekedy večer, zase taká dráma nie je. Posledným prvkom je vedenie si úhľadných poznámok, napríklad v podobe školských zošitov. Náš mozog sa totiž učí veľmi dobre tým, že informácie prepisujeme a kreatívne ich tak spracovávame (napríklad kresliť i obrázky). Prístup a forma, akými si vedieme zošit, môže odrážať aj našu schopnosť si látku zapamätať. Komu sa chce učiť zo zošita, v ktorom je chaos, škrtanie a škrabopis?
Pamäť
Veľakrát sa však stáva, že aj ten najlepší systematik, čo sa učí pravidelne a vedie si úhľadné zošity, musí sadnúť za stôl na dlhšiu dobu a dostať do hlavy veľmi veľa informácií. Blíži sa totiž skúšanie, písomky alebo dokonca prijímacie skúšky na strednú školu či maturity. Dieťa, ktoré bolo zvyknuté sa učiť vždy len časť prebranej látky, musí zrazu zvládnuť doslova všetko.
Prvý problém, na ktorý študent narazí, je, že si požadované informácie jednoducho nie je schopný zapamätať. Typickým príkladom sú zoznamy spisovateľov a diel, ktoré napísali. Pokiaľ ide niekto robiť skúšku z celej slovenskej a svetovej literatúry, sú to často stovky mien. Podobne je tomu aj u historických udalostí a dátumov alebo mien kráľov. Sú to informácie, ktoré si nemožno logicky odvodiť, ale je potrebné si ich len nejako zapamätať.
Existuje mnoho mnemotechnických pomôcok, ale asi najefektívnejšia z nich je metóda loci alebo tiež metóda mentálneho paláca. Tá pracuje s našou priestorovou pamäťou a miestami ako sú byty a domy, v ktorých žijeme, alebo cesty, ktorými pravidelne chodíme. Na nich si musíme zafixovať niekoľko výrazných prvkov (napr. obrázok na stene alebo dopravnú značku) a s nimi vizuálne asociovať informácie, ktoré si chceme zapamätať. Tieto asociácie môžu byť aj úplne iracionálne a často aj komické. Veľakrát platí, že čím smiešnejšie sú, tým lepšie si ich naša pamäť uchová.
Avšak metóda loci funguje veľmi dobre na krátkodobú pamäť a je vhodná skôr pre memorovanie zoznamov nijako nesúvisiacich dát. Aby sme si veci pamätali dlhodobo a v súvislostiach, je potrebné im porozumieť a vidieť, ako reálne vyzerajú alebo fungujú. Ideálnym prostriedkom na nadobudnutie týchto informácií je internet a najmä zdroje ako YouTube, kde nájdeme veľa kvalitných videí, ktoré vysvetľujú napríklad fyzikálne javy v praxi, ukazujú, ako počítať matematické príklady alebo informácie o nejakej historickej udalosti. Ich veľkou výhodou je jasnosť, stručnosť, zábavnosť a dôraz na vizuálne informácie a skúsenosť.
Motivácia
Štúdium však vie byť nudné a ubíjajúce aj pre tých najnadšenějších študentov a dieťa môže mnohokrát stratiť základnú motiváciu, prečo sa mu vlastne vôbec venovať. Mnoho detí sa veľmi správne pýta, na čo je to všetko dobré a aký to má zmysel? Prečo sa snažiť mať lepšie známky a dostať sa na tú najlepšiu školu?
Ak si dieťa kladie takého otázky, nepriamo mieri k ďalšej otázke, ktorá súvisí s tým, čo vlastne bude v živote robiť alebo aké bude jeho povolanie. Samozrejme, zvoliť si zamestnanie na základnej alebo strednej škole často nie je úplne reálne, ale štúdium možno nasmerovať napríklad k tomu, čo bude dieťa študovať na vysokej škole. Napríklad fyzici, chemici, biológovia, medici a iní, musia ovládať prírodné vedy, študenti práv zase vedy spoločenské a ekonómovia najmä matematiku. Pri všetkých troch spomínaných si navyše musí študent naštudovať aj veľa údajov navyše, pretože vysoké školy počítajú s istou formou záujmu o danú látku a odbor.
Autor:
Česku
