Učenie blog

V tejto časti blogu  sa zaoberáme organizačnými formami výučby. Ak už sa bavíme o ktorejkoľvek z nich, všetky majú jedno spoločné, a to dieťa v centre pozornosti. Tento seriál by nebol kompletný, keby sme sa nezmienili o priekopníčke novej metódy školskej výučby a jej poznatkoch. V tomto článku sa teda budeme zaoberať Mariou Montessori a jej originálnym spôsobom výučby. Máte záujem o doučovanie? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl. Doučujeme tiež vybrané predmety vysokých škôl a cudzie jazyky. Neváhajte sa na nás obrátiť v prípade ďalších otázok, radi vám poradíme. Mám záujem Maria Montessori K pochopeniu Montessori pedagogiky je nutné zaoberať sa predovšetkým jej predstaviteľkou. Ženou, ktorá verila, že dokáže zmeniť svet. A aj napriek tomu, že jej život sa niekoľkokrát otriasol v základoch, nikdy sa svojej práce nevzdala a každé svoje rozhodnutie smerovala k podpore vzdelávania detí. Maria Montessori, priekopníčka školskej výučby a bojovníčka za ženské práva. Štúdium Maria Montessori sa narodila 31. augusta 1870 v meste Chiaravalle v strednom Taliansku. Už od detstva ju zaujímala veda a nebola teda dievčaťom, akú by si vtedajšia spoločnosť predstavovala. V tom čase totiž bolo bežné, že sa dievčatá  učili domácim prácam a sústavne sa pripravovali na život v domácnosti, po boku svojich úspešných manželov. Napriek tomu si išla Maria za svojím a usilovne študovala. Aj napriek neľúbosti okolia dokázala, že je hodná dosiahnuť cieľ, ktorý si stanovila. Roku 1896 úspešne odpromovala na Univerzite v Ríme a stala sa tak úplne prvou lekárkou v Taliansku. Univerzitná klinika Jej práca začala na Univerzitnej psychiatrickej klinike v Ríme, kde sa stretla s deťmi označovanými ako choromyseľné. Márii sa tento prístup nepáčil a ešte viac sa jej nepáčilo, že tieto deti mali zostať na okraji spoločnosti. Začala ich teda pozorovať a zistila, že ak im poskytne dostatok podnetov, začne sa ich mozog prirodzene učiť. Deti robili vo svojom správaní, ale aj vo vzdelaní, veľké pokroky. Urobila vtedy veľmi odvážny krok a nechala deti napísať porovnávacie testy. Zamlčala však, že sú z tohto ústavu. Výsledky testov všetkých prekvapili a Maria začala skúmať, prečo tomu tak je. Jej životom však otriaslo hneď niekoľko udalostí. V prvom rade skutočnosť, že sa musela vzdať svojho dieťaťa. V tej dobe nebolo zvykom, aby bola žena slobodnou matkou. Ďalšou udalosťou v jej živote bolo, že si jej životná láska vzala niekoho iného. Maria sa teda plne ponorila do práce a svojho syna len občas navštevovala. Až keď bol jej syn väčší, vzala si ho k sebe a uvádzala ho ako adoptívneho syna alebo synovca. Od tej chvíle boli takmer stále spolu. Dom detí Neskôr sa zaoberala vzdelávaním liečebných pedagógov a pracovala ako detská lekárka. Okrem toho tiež študovala antropológiu a psychológiu. Svoje poznatky potom využila pri práci s deťmi, predovšetkým v Dome detí, ktorý bol určený pre chudobné deti predškolského veku. Montessoriová ich pozorovala a výsledky svojich pozorovaní využila v praxi. Opierala sa vtedy o to, že deti sú prirodzene zvedavé a radi sa učia, ak im sú poskytnuté podnety, ktorými by sa mohli zaoberať. Maria zamestnávala deti  praktickými činnosťami, aké mohli vidieť u dospelých. Bolo to napríklad utieranie prachu alebo zametanie. Zistila, že deti robia tieto činnosti radi, pretože si potom pripadajú viac ako dospelí. Tieto deti sa tiež dokázali sami rozhodovať a plne sa sústrediť na práve vykonávanú činnosť. Kniha o Montessori pedagogike Maria Montessori svoje poznatky zaznamenala do knihy o pedagogike. Práve táto publikácia jej vyniesla svetovú slávu. Maria navštívila najrôznejšie štáty a šírila svoje poznatky vzdelávaním budúcich pedagógov. Nezľakla sa ani v čase, keď prišla prvá svetová vojna, práve naopak. Stále väčšiu nádej na svetový mier vkladala do detí, ktoré budú schopné sami sa slobodne rozhodovať. Doba fašizmu však pre Mariu predstavovala ďalšiu ranu, tentoraz v podobe zatvorení Montessori škôl. Jej knihy a podobizne sa pálili a jej metóda upadala do zabudnutia. V tomto období našla Maria útočisko v Indii, kde ďalej šírila a rozvíjala svoje metódy výučby. Záver života Po vojne sa opäť vrátila do Európy. Pretože však bolo jej učenie zabudnuté, začala od začiatku a aj vo svojich viac ako sedemdesiatich rokoch začala znovu vzdelávať budúcich pedagógov. Zomrela vo veku 81 rokov v Holandsku. Jej práca a súkromný život boli viac než prepojené, jedno nadväzovalo na druhé. Centrom jej pozornosti bolo dieťa. A práve dieťa je stredobodom celej Montessori pedagogiky, ktorá je úplne odlišná od tradičného poňatia vzdelávania. Montessori vzdelávanie Montessori školy sa riadia niekoľkými princípmi, vďaka ktorým prebieha vzdelávanie prirodzene. Žiaci neberú učiteľa ako autoritu, ale ako rovnocenného partnera. Ako funguje Montessori škola? Všetky informácie o Montessori v kocke. Montessori trieda Montessori triedy majú niekoľko spoločných znakov. Priestor býva usporiadaný do kútikov, kde sa môžu žiaci samostatne učiť a celá trieda tak tvorí celok, ktorý je prispôsobený voľnému a pohodlnému pohybu. Nábytok je prispôsobený potrebám žiaka, predovšetkým teda svojou veľkosťou. Vybavenie s pomôckami, vrátane obrázkov na stenách, je vo výške detských očí. V Montessori triede nenájdete lavice, ani katedru. Dôraz je kladený na to, aby si žiak mohol slobodne vybrať miesto, kde bude pracovať. Učivo je prirodzene zoradené od jednoduchého k tomu zložitejšiemu a je predovšetkým podstatný slobodný a samostatný rozvoj žiaka. Ten si tiež slobodne vyberá, ktorej aktivite sa bude v danú dobu venovať. Zmiešané vekové skupiny Súčasťou Montessori výučby sú tiež zmiešané vekové skupiny, v ktorých vzniká priestor pre kooperáciu, a žiaci sa od seba môžu vzájomne učiť. Platí, že čo vie žiak vysvetliť, tomu tiež rozumie. Vďaka obvyklým skupinám podľa trojročí (trojročné vekové rozpätie medzi žiakmi v jednej triede) sa žiaci učia tolerancii, trpezlivosti a úcte k ostatným. Partnerský prístup Partnerský prístup umožňuje žiakom vybudovať si sebaúctu a vlastnú hodnotu. Títo žiaci dodržiavajú dohody, dokážu si sami hľadať informácie a vytvárať si vlastný názor. Vedia spolupracovať a podporiť niekoho, keď to naozaj potrebuje. Ticho a pokoj Dôležitým prvkom sú tiež ticho a pokoj. V Montessori školách nenájdete učiteľa, ale akýchsi sprievodcov, ktorí pomáhajú žiakom pri ich objavovaní. Pomôcky, ktoré žiaci používajú, uspokojujú ich aktuálne potreby a vedú ich k plnému sústredeniu na danú činnosť. Pokoj pomáha žiakom efektívne sa učiť. Ďalšími kľúčovými zručnosťami sú slušnosť, úcta, schopnosť pomáhať si a spolupracovať. Žiaci dokážu v pokoji vyriešiť spor alebo ovplyvňovať to, čo zažívajú. Miesto a poriadok V tomto systéme má všetko svoje miesto a svoj poriadok. Vďaka tomu sa žiaci dokážu v priestore ľahko orientovať. Vedia, kde čo nájdu. Zároveň si vážia toho, že daná vec je na svojom mieste a radi sa zapájajú do upratovania, pretože vedia, že na tomto mieste bude nabudúce hľadať tú konkrétnu vec niekto iný. Od celku k detailu Montessori postupuje od celku k podrobnostiam. Celé vzdelávanie začína pohľadom na celok, ďalej sa výučba zameriava na detaily. Výučba sa nedelí na jednotlivé predmety (slovenský jazyk, matematiku, anglický jazyk a ďalšie), ale zostáva v blokoch, ktoré zahŕňajú všetky odbory, ktoré sa vzájomne prepájajú. "Pomôž mi, aby som to dokázal sám." Život je o krokoch, o nadobúdaní samostatnosti a nezávislosti. Preto Montessori systém pomáha deťom k fyzickej samostatnosti a starším žiakom vybudovať si intelektuálnu nezávislosť. Deti sa učia, že nemusia čakať na pokyn a inštrukcie. Podporujú ich, aby premýšľali, kládli si otázky a hľadali na ne odpovede. Aby boli schopné vytvoriť si svoj názor. Montessori znamená vedieť, čo deti potrebujú. Montessori pomôcky a organizácia práce umožňujú žiakom prežiť uspokojenie z vykonanej práce. Dokážu sa sami rozhodovať a zodpovedajú za svoje rozhodnutia. Žiaci sa môžu stať tým, kým chcú byť. Zmyslom Montessori nie je žiakov niečo naučiť, ale zistiť, čo potrebujú vedieť. Dieťa hľadá podnety pre svoj rozvoj vo svojom bezprostrednom okolí. Spontánne siaha po materiáli, ktorý zodpovedá jeho mentálnym potrebám a venuje sa činnosti, ktorá stimuluje jeho vnútorný rast. Na rozdiel od prevládajúcich názorov, že malé dieťa je pasívnym príjemcom pokynov dospelého, Montessori dokázala, že dieťa je bytosťou veľmi aktívnou, už v prvých mesiacoch svojho života. Ako prvá poukázala na význam faktu, že malé dieťa je schopné hravo a dokonale zvládnuť dva - tri jazyky, bez formálneho učenia sa, zatiaľ čo dospelí venujú štúdiu dlhé roky, a nikdy sa cudzí jazyk dokonale nenaučia. V Montessori škôlke dieťa môže získať základy z matematiky, jazyka, botaniky, zoológie, zemepisu, ktoré sú náplňou učebných osnov základných škôl. Zdroje: www.youtube.com Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.    

V tomto blogu postupne porovnávame organizačné formy výučby. Či už sa jedná o výučbu individuálnu, individualizovanú, hromadnú alebo skupinovú, každá z nich má svoje klady a zápory, výhody a nevýhody. V minulých článkoch sme sa práve týmito formami výučby podrobnejšie zaoberali. Každá z nich je niečím špecifická, každá je svojím spôsobom jedinečná. V tomto článku sa budeme zaoberať výučbou kooperatívnou. Na nasledujúcich riadkoch ju podrobnejšie rozoberieme a ponúkneme Vám možnosť sa o nej dozvedieť viac. Čo sú to organizačné formy výučby? Pre čitateľov, ktorí sa nikdy predtým s pojmom organizačné formy výučby nestretli, radi tento pojem znovu vysvetlíme. Organizačné formy výučby sú súborom spôsobov, ako a s kým vyučujúci pracuje, a kde výučba prebieha. Ak by sme sa teda zaoberali napríklad vyučovaním v skupinkách, kedy žiaci riešia určitú úlohu a upevňujú si tým učivo, jedná sa o skupinovú výučbu. Ak sa však učiteľ vo výučbe zameriava viac na spoluprácu a získavanie nových poznatkov, ide o kooperatívnu formu výučby. Skupinová verzus kooperatívna výučba Skupinovej výučbe sme sa venovali už v minulom článku, v ktorom sme ju porovnávali s výučbou hromadnou. Pretože je však podobná výučbe kooperatívnej, zmienime sa o nej aj teraz. Keď budeme počuť názov skupinová výučba, predstavíme si práve skupiny študentov, ktorými sa táto forma výučby vyznačuje. Učiteľ zadá študentom určitú úlohu a tí ju potom v skupinách plnia. Je to predovšetkým použitie skupiny ako organizačnej formy, ktorá je spoločná pre skupinovú a kooperatívnu výučbu. Kooperatívna nerovná sa skupinová výučba Skupinová výučba je v školstve veľmi rozšírená, má však určité nedostatky a mínusy. Oproti tejto výučbe sa výučba kooperatívna snaží tieto nedostatky eliminovať. Využívajú sa pri nej vzťahy a spolupráca študentov pre zefektívnenie učenia každého z nich. Kooperatívna výučba sa nerovná výučbe skupinovej. Kooperatívna výučba podporuje výkon žiakov (zlepšovanie pamäti), lepšiu argumentáciu, dedukciu, slovnú zásobu a plynulosť reči, komunikáciu s ostatnými a voľbu stratégie pri riešení ťažkých situácií. Na začiatku je to učiteľ, ktorý žiakov vedie pri učení k úspechu. Žiaci sa potom v skupinách učia a sami sa zdokonaľujú, aby na konci tohto procesu vedeli úlohu úspešne vyriešiť sami. Kooperatívna výučba musí byť učiteľom zvolená tak, aby z nej žiaci mali väčší úžitok než pri samostatnej práci. Potrebujete doučovanie? V Škole Populo každý deň doučujeme stovky žiakov a študentov. Pomáhame im vylepšiť si známky, vysvetľujeme školskú látku alebo ich pripravujeme na prijímačky a maturitu. Objednajte si doučovanie aj vy a buďte napred. Čo doučujeme Znaky kooperatívnej výučby: Aby kooperatívna výučba fungovala, malo by sa dodržať niekoľko základných znakov. 1. Práca tvárou v tvár - trieda je rozdelená do niekoľkých skupín, ktoré sú "namiešané" zo žiakov s rôznym nadaním, chlapcov aj dievčat, apod. 2. Väzba medzi žiakmi - žiaci sa učia vzájomne, pospolu. Jednotlivec je úspešný len vtedy, ak uspeje skupina. A naopak, skupina je úspešná len vtedy, ak uspeje jednotlivec. Ak teda prácu jeden člen skupiny "vzdá", skupina nemá šancu uspieť. Existuje niekoľko možností, ako spolupráci žiakov napomôcť. Sú nimi napríklad: a) Spoločný cieľ - Aby skupina uspela, musí každý prispieť niekoľkými nápadmi. Tímovým cieľom je, aby každý zo skupiny porozumel učivu. Všetci zo skupiny sa budú na vytvorení práce nejakým spôsobom podieľať. b) Odmena - Ak sa do úlohy zapoja všetci zo skupiny, dosiahne skupina určitú odmenu (body v teste navyše, voľný čas, menej domácich úloh a pod.). c) Jediný zdroj - žiaci dostanú len jeden pracovný hárok, jednu knihu alebo jednu pomôcku do skupiny, o ktorú sa musia podeliť d) Pracovná úloha - každý žiak dostane pri plnení úlohy špecifickú rolu, napríklad jeden žiak číta text, zatiaľ čo druhý zapisuje odpovede alebo jeden bude strihať, druhý lepiť a pod. 3. Zodpovednosť jednotlivca - Každý žiak by mal mať v skupine svoje miesto a prostredníctvom spolupráce by malo dochádzať k jeho rozvoju. Zo vzájomného učenia by mali mať úžitok všetci členovia skupiny. 4. Spolupráca žiakov - učenie sa darí v prípade, že žiaci v skupinách dokážu spolupracovať 5. Reflexia skupinovej aktivity - úspech skupiny závisí tiež na tom, že sa členovia skupiny zvládnu dohodnúť na prvkoch úlohy, napríklad, čo v prezentácii ponechať a čo zmeniť Možnosti spolupráce Možností spolupráce medzi žiakmi môže byť niekoľko. Nižšie Vám predstavíme niekoľko z nich: Obráť sa na svojho suseda - Žiaci sa obracajú na svojho suseda v triede so žiadosťou o pomoc napr. pri riešení úlohy alebo vysvetlení pojmu. Mysli a zdieľaj - Žiaci individuálne premýšľajú nad odpoveďou na otázku. Nasleduje diskusia a žiaci si obhajujú svoj názor. Skupiny čítajú - Trojčlenné skupiny čítajú pospolu texty a odpovedajú na otázky, ktoré sa textu týkajú. Jeden žiak pritom text číta, druhý odpovedá na otázky a tretí jeho odpovede kontroluje. Na záver tejto aktivity sa všetci na pracovný list podpíšu a potvrdia tým, že s odpoveďami súhlasia. Kontrolóri - Žiaci sú rozdelení na dvojice, každá z nich vypracováva úlohu. Odpovede si navzájom žiaci v skupine kontrolujú. Riešitelia problému - Žiakom v skupinách je pridelený problém, na ktorý hľadajú riešenie. O tomto riešení môžu rozhodnúť spoločne, avšak každý z nich musí vedieť vysvetliť postup, akým problém riešili. Skupinová správa - Žiaci spoločne skúmajú určitú tému, každý z nich je zodpovedný za jeden zdroj a napísanie niekoľkých informácií. Správu píšu žiaci spoločne, avšak každý je zodpovedný za svoj prínos k informácii. Pri ústnom podaní správy sa zapájajú všetci žiaci a vzájomne si pomáhajú. Zhrnutie Ak kooperatívnu výučbu zhrnieme, ide na rozdiel od skupinového vyučovania o potrebnú spoluprácu, interakciu medzi členmi skupiny. Tieto skupiny sú väčšinou malé a práve táto skutočnosť umožňuje žiakom čo najlepšie upevnenie ich vedomostí. Pri organizácii kooperatívnej výučby je dôležité: – nastaviť študentom ciele, a to nielen vecné - teda porozumenie, ale aj sociálne - zručnosť požiadať druhého o pomoc, – vytvoriť skupiny rôznorodé, aby sa študenti mohli vzájomne motivovať, – zvoliť správnu úlohu, ktorá je študentom predkladaná, – sledovať činnosť skupín a zasahovať iba v prípade, že si s riešením nevie rady nikto zo skupiny. – využívať rôzne spôsoby hodnotenia, nielen hodnotenie učiteľa, ale aj hodnotenie žiakov medzi sebou alebo sebahodnotenie žiaka. Záverom ešte zdôrazňujeme, že každý žiak či študent potrebuje pri svojom učení motiváciu. Tou nemusí byť len hmotná odmena, ale aj dobrý pocit z toho, že niečo dokázal. Ak žiaci či študenti nerozumejú niektorej časti učiva, je vhodné zabezpečiť výučbu individuálnu, pri ktorej sa nielen doučia nepochopené učivo, ale predovšetkým si budú istí sami sebou a tým, že ich riešenie je správne. Pri hľadaní individuálneho doučovania Vám môže pomôcť aj Škola Populo. Ak má študent nejaké nepochopené učivo, je vhodné ho čo najrýchlejšie dovysvetliť, aby mohol ďalej pokračovať v štúdiu spolu s triedou a aby sa zbytočne nestrácal. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Individuálna, individualizovaná, hromadná, skupinová, tímová, kooperatívna alebo Montessori výučba. V minulom článku sme porovnávali výučbu individuálnu s výučbou individualizovanou. V jednom z článkov predošlých ste sa mohli dozvedieť o organizačných formách výučby. Teda o tom, ako môžu byť žiaci vyučovaní alebo naopak ako ich môžu učitelia vyučovať. Na nasledujúcich riadkoch nájdete rozdiely medzi výučbou hromadnou a skupinovou, ktorým sa práve v tomto článku budeme podrobne venovať. Čo sú to organizačné formy výučby? Akokoľvek môže tento pojem vyzerať nepredstaviteľne alebo svojím spôsobom až exoticky, skrýva sa pod ním veľmi jednoduchá realita. Je to určitý súbor spôsobov, ako môže byť výučba usporiadaná. Usporiadanie výučby je teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Ak by sme sa zamerali na usporiadanie výučby vo väčšine základných škôl, zrejme by sme narazili práve na výučbu frontálnu, ktorú si za chvíľu podrobnejšie vysvetlíme. Skupinová a hromadná výučba Ako už sme písali vyššie, v tomto článku sa budeme podrobnejšie zaoberať vysvetlením skupinovej a frontálnej výučby, ich pozitívami, ale aj negatívami. "Keď som prvýkrát počula pojem frontálny typ výučby, predstavila som si rad v obchode pri pokladni. To sa pri frontálnej výučbe postavia študenti do radu? Alebo ako to teda je? " Pokiaľ tento pojem nepoznáte, zrejme si predstavíte niečo podobné. Tejto otázke sa však musíme zasmiať a podrobnejšie vysvetliť, čo to vlastne tá frontálna, čiže hromadná, výučba vlastne je. Výučba v Škole Populo V Škole Populo doučujeme celkom individuálne, to znamená, že sa jeden lektor vždy venuje len jednému študentovi. Vyskúšajte individuálne doučovanie a obednajte si svoje lekcie. Mám záujem Frontálne vyučovanie S frontálnou čiže hromadnou metódou výučby pracoval už Jan Amos Komenský, ktorý vytvoril systém hromadného vyučovania. Pri tomto type výučby pracuje učiteľ naraz so všetkými študentmi. Všetci sa teda učia rovnakou formou rovnaké učivo. Predpokladá sa, že študenti budú rovnakého alebo podobného veku (rozdiel vzniká napríklad pri odklade nástupu do prvej triedy základnej školy). Frontálne vyučovanie môže prebiehať napríklad hromadným vysvetľovaním, vyučovaním jedného učiva učiteľom, formou samostatnej práce, ktorú učiteľ hromadne zadá, spoločným opravovaním domácich úloh alebo spoločným zhrnutím učiva. Vyučovacie hodiny majú 45 minút a sú oddelené prestávkou. Zasadací poriadok určuje usporiadanie učebne a žiaci sú pri výučbe usadení na rovnakom mieste po celý školský rok. V prednej časti triedy je tabuľa, pri ktorej má svoje miesto učiteľ. Vyučovanie študentov výhradne formou výkladu učiteľa býva často kritizované. Stáva sa, že si učivo študenti dostatočne neprecvičia, preto sú ich znalosti obmedzené, a učivo teda príliš neovládajú. Kvantita teda prevažuje nad kvalitou. Študenti a študentky si často učivo zapamätajú a zautomatizujú bez toho, aby vedeli, prečo tomu tak je, a poznali súvislosti. Príliš rýchly alebo naopak pomalý výklad učiteľa tiež býva často kritizovaný. Stáva sa, že pomalší študenti nestíhajú alebo sa tí nadanejší "nudia". Výučba tak neprináša požadované výsledky. Ľudský mozog dokáže vnímať monotónny výklad približne dvadsať minút. Následne pozornosť poslucháčov klesá a tí môžu "spať s otvorenými očami". Problém teda nastáva aj vo chvíli, keď vyučujúci monotónne vysvetľuje učivo dlhšiu dobu, žiaci strácajú pozornosť a je na vyučujúcom, ako si so vzniknutou situáciou poradia. Buď môžu nepozornosť žiakov strpieť, alebo ich môžu neustále napomínať, a tým prerušovať svoj výklad. Pomalší žiaci si z tohto výkladu zapamätajú len časť a nadanejším často prerušovanie výkladu vadí. Preto je dlhší výklad taktiež kritizovaný. Frontálne vyučovanie môže byť efektívne, najmä v prípade, že vyučujúci každú hodinu overuje znalosti študentov, žiaci si spoločne kontrolujú úlohy, neustále si opakujú a precvičujú učivo pod dohľadom vyučujúceho. Ten im poskytuje spätnú väzbu, upozorňuje ich na chyby a znovu precvičuje problematické učivo. Skupinová výučba Sú to skupiny študentov, ktorými sa tento typ výučby vyznačuje. Vyučujúci rozdelí študentov do menších skupín a tí potom plnia rôzne úlohy. Skupiny sa môžu skladať z nadanejších alebo naopak pomalších žiakov alebo môžu byť talentovanejší žiaci s tými pomalšími zmiešaní. V poslednom prípade, teda ak je skupina rôznorodá, môže dochádzať k výrazným posunom u pomalších žiakov. Žiaci nadanejší ich povzbudzujú a oni sa im chcú priblížiť. Tento typ výučby učí žiakov vzájomnej tolerancii, spolupráci a argumentácii. Keď chcú niečo v spoločnej úlohe presadiť, musia o pravdivosti svojho tvrdenia presvedčiť ostatných. Žiaci tiež sústredia pozornosť na učenie a zbavia sa strachu zo zlej známky. Skupinová výučba je vhodná pri precvičovaní a upevňovaní si učiva. Ak sa však pri výučbe zameriavame viac na spoluprácu, nejedná sa už o výučbu skupinovú, ale o výučbu kooperatívnu, na ktorú sa zameriame v jednom z nasledujúcich článkov. Pozitíva frontálnej výučby Výučba sa zameriava na kľúčové časti učiva a systematické postupy Učivo je vysvetľované názorne a zrozumiteľne Hromadný výklad šetrí čas Pri vysvetľovaní učiva vyučujúcim sa žiaci takmer nestretávajú s chybnými tvrdeniami Kritika frontálnej výučby Znalosti žiakov môžu byť povrchné, žiaci teda nemusia učivo dokonale ovládať Trieda nepostupuje v učení rovnako rýchlo, sú tu pomalší a talentovanejší žiaci Klesajúca pozornosť žiakov pri dlhšom monotónnom výklade Žiaci nie sú rozvíjaní v zručnosti samostatne sa učiť Argumenty pre skupinovú výučbu Zvýšená aktivita žiakov Zapojenie všetkých žiakov pri práci v skupinách, spolupráca Zvýšenie sebavedomia žiakov, argumentácia Posilňovanie zodpovednosti za vlastné chyby Učenie sa vzájomnej tolerancii Získanie spätnej väzby Vzájomná kontrola v skupine, prípadné objasnenie si nejasností Väčší záujem o vypracovávanú úlohu, o preberané učivo všeobecne Argumenty proti skupinovej výučbe Žiaci sa často zameriavajú len na svoju prácu a práci ostatných skupín nevenujú pozornosť Obtiažna kontrola žiakov učiteľom, pozornosť učiteľa je roztrieštená Skupiny môžu byť hlučné Žiaci pracujú nerovnomerne, niektorí pracujú viac, iní menej Niektorí žiaci nemusia vzájomne spolupracovať Keby sme teda skupinovú a hromadnú výučbu zhrnuli, zistili by sme, že sa vzájomne líšia. Rovnako tak aj ostatné typy výučby. Ak učiteľ správne zhodnotí zloženie a schopnosti triedy ako celku, môže zvoliť typ výučby, ktorý prinesie skvelé výsledky. Nie je pritom možné všetkým študentom maximálne vyhovieť. Študent, študentka, prípadne jeho či jej rodičia, by vždy mali dbať na to, aby si vedomosti získané vo výučbe dostatočne opakoval, opakovala, a prípadne sa látku doma doučil, doučila. Predovšetkým pri hromadnom, ​​frontálnom vyučovaní je opakovanie, domáce precvičovanie a samoštúdium nutnosťou. Učiteľ tu nepôsobí individuálne ako pri individuálnej alebo individualizovanej výučbe, ale hromadne. Je tak len na študentoch, aby si svoje znalosti individuálne upevnili. Pri nepochopení učiva študentom, študentkou, je vhodné nájsť lektora, ktorý učivo vysvetlí, precvičí, a ktorý pomôže študentovi, študentke, učivo pochopiť. Jednou z možností, kde lektora hľadať, je Škola Populo. Ak budete mať Vy alebo Vaše dieťa problém s pochopením učiva, neváhajte sa na Školu Populo obrátiť. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Leto sa nám skončilo a žiakov základných a stredných škôl čaká nástup do školy. Učitelia znovu predstúpia pred triedu a žiaci a študenti zasadnú do školských lavíc. Každý učiteľ učí inak, niekto je na vyučovaciu hodinu vybavený učebnicou a pracovným zošitom, niekto prezentáciou alebo učiteľ prichádza s tým, že žiaci budú pracovať v skupinách. Ako vyhovujú rôznym učiteľom rôzne štýly výučby, tak je tomu tak aj so študentmi či študentkami. Akou formou môžu učitelia vyučovať? Prípadne ako môžu byť študenti vyučovaní? To sa dozviete v tomto článku. Čo je to organizačná forma výučby? Toto je zrejme otázka, ktorú si kladie väčšina z vás. Keď ľudia prvýkrát počujú tento pojem, väčšinou si nedokážu nič predstaviť. Pod týmto pojmom sa skrýva usporiadanie výučby, teda to, s kým a ako vyučujúci pracuje a kde výučba prebieha. Členenie organizačnej formy výučby: a) Individuálna výučba b) Hromadná výučba c) Individualizovaná výučba d) Projektová výučba e) Skupinová výučba f) Tímová výučba a)  Individuálna výučba Individuálna výučba je bežná napríklad v Škole Populo. Či už sa jedná o doučovanie alebo o výučbu cudzích jazykov, je pravidlom, že v Škole Populo prebieha výučba jeden na jedného. Študentovi či študentke je poskytnutý individuálny prístup a dostatok času na pochopenie učiva. Cieľom individuálnej výučby nie je odučiť žiaka a odísť, ale naučiť učivo žiaka tak, aby ho pochopil. Žiak aj učiteľ tak výučbu alebo doučovanie končia s dobrým pocitom a s vedomím, že sa posunuli o krok bližšie k stanovenému cieľu. b) Hromadná výučba Už z názvu tejto formy výučby je zrejmé, že je určená pre skupinu študentov. Najčastejšie sa hromadná forma výučby používa v školách. V skupine študentov rovnakého veku je preberaná rovnaká látka a študenti riešia rovnaké úlohy v rovnakom čase. Na rozdiel od výučby individuálnej tu nemá vyučujúci čas venovať sa jednotlivým študentom, výučba teda prebieha hromadne. c) Individualizovaná výučba Individualizovaná výučba prebieha rovnako ako hromadná, najčastejšie v triedach. Odlišuje sa však tým, že vyučujúci látku nevysvetľuje. Žiaci pracujú samostatne alebo v skupinách. Učiteľ má úlohu pomocníka a radcu. Poskytuje žiakom rady a návody pre samoštúdium. Žiakom sú pripravované problémy, pri ktorých riešení si overia, do akej miery sa danú látku naučili. Učiteľ tiež žiakov individuálne skúša. d) Projektová výučba Projektová výučba predkladá žiakom určitú úlohu k vyriešeniu, tú žiaci sami alebo v skupinách spracovávajú. Tento projekt má určitý cieľ a zmysel. Žiaci si pri jeho spracovaní prehĺbia znalosť učiva a naučia sa zručnosti jeho samostatného spracovania. Dôležité je, aby žiakov práce na projekte bavili a boli motivovaní ho dokončiť. e) Skupinová výučba Pri skupinovej výučbe sú žiaci rozdelení do menších skupín, v ktorých spoločne pracujú na jednej úlohe. Prácu v skupine si spoločne naplánujú, rozdelia a pri plnení úlohy si navzájom pomáhajú a poradia si. Zároveň sa učia argumentovať a tolerovať názory ostatných. Práca v skupine zlepšuje priebeh učenia a žiaci môžu dosiahnuť lepšie výsledky. Učiteľ je tu podobne ako pri individualizovanej alebo projektovej výučbe v úlohe radcu a pomocníka. Dohliada na skupiny a pomáha pri organizovaní ich činností. f) Tímová výučba Pri tímovej výučbe spolupracuje tím učiteľov, ktorí tvoria tematické celky a učebné plány. Tento tím pracuje s rôzne veľkými skupinami študentov. Učitelia môžu vyučovať spoločne rovnakú skupinu študentov v jeden čas, alebo pracujú spoločne, ale nemusia vyučovať rovnakých študentov. Pre tímovú výučbu je nevyhnutná kvalitná príprava. Učitelia si musia rozumieť a spolupracovať, aby dosiahli čo najlepšie výsledky.   Výučba online Ďalšou formou výučby je výučba online. Tá môže prebiehať individuálne alebo v skupinách.Študent alebo skupina študentov sa pripojí na internet a pomocou zdieľaného hovoru prebieha výučba. Táto forma výučby je vhodná len pre niektorých študentov. Študent a vyučujúci môžu byť od seba rôzne ďaleko a obaja sa musia koncentrovať na preberané učivo. Pokiaľ má študent tendenciu robiť čokoľvek iné, učivu nevenuje plnú pozornosť a výučba ho "nudí", je pre neho vhodnejšie zvoliť inú formu výučby. Organizačné formy výučby sa tiež môžu triediť z hľadiska času, napr. vyučovacia hodina (45 minút), vyučovacia hodina prax SOŠ (60 minút), exkurzie, alebo podľa hľadiska miesta výučby, napr. nešpecializovaná (tradičná) učebňa, špecializovaná učebňa (laboratórium, telocvičňa, jazyková učebňa), športové ihriská, školský pozemok.

Štúdium a nadobudnuté vedomosti sú jednou zo základných podmienok na dosiahnutie kvalitného zamestnania a prípadne aj úspešnej životnej kariéry. Všetci musíme stráviť väčšinu detstva a mladosti v školskej lavici a súčasný trend vo vzdelávaní túto laťku posúva až do dospelosti. Vysoké školy sú preto už dnes skoro nutnosťou a univerzitné vzdelanie si mnohí musia dorábať aj v dospelom veku. Ten, kto chce dosiahnuť kvalitné vzdelanie, sa musí nielen veľa učiť, ale musí sa učiť aj efektívne. A práve tu má naše školstvo menší deficit. Učebné plány sú síce veľmi komplexné a poskytujú deťom sústavný výklad látky z mnohých humanitných a prírodných vied, avšak techniky, ako sa majú efektívne učiť, spočívajú v obyčajnom memorovaní dát. Niet preto divu, že ani niekoľko hodín denne, ktoré študenti strávia v škole, nestačia na to, aby si látku zapamätali a najmä sa ju naučili správne chápať. Pritom by stačilo tak málo. Napríklad nejaký predmet, ktorý by s nimi nacvičoval rôzne metódy, ako sa lepšie učiť, memorovať dáta a najmä to, k čomu príslušné informácie vlastne využiť. Bohužiaľ, je to práve naopak a od žiakov sa očakáva, že si nejakú techniku štúdia vyvinú sami, a to ideálne vo voľnom čase. Pretože k niečomu podobnému, samozrejme, len tak nedôjde, uvedieme si nižšie aspoň základné okruhy, ako sa dá lepšie učiť. Chcete so správnym učením sa pomôcť? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl, vybrané predmety vysokých škôl a tiež cudzie jazyky. Učia sa u nás najmladší žiaci, študenti a dospelí. Chcem doučovanie Systém Keď sa púšťame do nejakej náročnej úlohy alebo do niečoho, do čoho sa nám veľmi nechce, musíme si najprv urobiť konkrétny plán, ako dosiahneme ciele a vytvoriť si systém práce, ako budeme postupovať. Veľakrát k tomu však nestačí iba si sadnúť za stôl, otvoriť učebnicu a nahlas si čítať. V prvom rade je potrebné vybudovať si pozitívne návyky. Ak cítime pri štúdiu nechuť, nedonúti nás k jeho opakovaniu nič. A práve návyk je niečo, čo pracuje za nás. Nevyvolávame ho svojou vôľou, ale postupnou prácou a opakovaním a on sa nám potom začne pripomínať sám. Najčastejšie má podobu len nejakej pripomienky v podobe myšlienky alebo pocitu v tele a nutkania niečo vykonať. Ak niekto napríklad pravidelne cvičí každé ráno, vytvorí si návyk, ktorý mu bude každé ráno pripomínať, že je čas rozhýbať telo. A nie je k tomu potrebný príliš dlhý čas, pretože návyky sa budujú pomerne rýchlo. Dôležitou vecou je bezpochyby jedno miesto alebo izba, kde sa pravidelne učíme. To miesto nám musí byť nejakým spôsobom príjemné (napr. nás nesmú tlačiť stoličky alebo nesmie byť málo osvetlené). Ďalšou požiadavkou je časový limit. Predstava, že nás čaká niekoľko hodín štúdia, odradí kohokoľvek, ale predstava, že mu musíme vyhradiť len asi 20 minút a potom zase ďalších 20 minút niekedy večer, zase taká dráma nie je. Posledným prvkom je vedenie si úhľadných poznámok, napríklad v podobe školských zošitov. Náš mozog sa totiž učí veľmi dobre tým, že informácie prepisujeme a kreatívne ich tak spracovávame (napríklad kresliť i obrázky). Prístup a forma, akými si vedieme zošit, môže odrážať aj našu schopnosť si látku zapamätať. Komu sa chce učiť zo zošita, v ktorom je chaos, škrtanie a škrabopis? Pamäť Veľakrát sa však stáva, že aj ten najlepší systematik, čo sa učí pravidelne a vedie si úhľadné zošity, musí sadnúť za stôl na dlhšiu dobu a dostať do hlavy veľmi veľa informácií. Blíži sa totiž skúšanie, písomky alebo dokonca prijímacie skúšky na strednú školu či maturity. Dieťa, ktoré bolo zvyknuté sa učiť vždy len časť prebranej látky, musí zrazu zvládnuť doslova všetko. Prvý problém, na ktorý študent narazí, je, že si požadované informácie jednoducho nie je schopný zapamätať. Typickým príkladom sú zoznamy spisovateľov a diel, ktoré napísali. Pokiaľ ide niekto robiť skúšku z celej slovenskej a svetovej literatúry, sú to často stovky mien. Podobne je tomu aj u historických udalostí a dátumov alebo mien kráľov. Sú to informácie, ktoré si nemožno logicky odvodiť, ale je potrebné si ich len nejako zapamätať. Existuje mnoho mnemotechnických pomôcok, ale asi najefektívnejšia z nich je metóda loci alebo tiež metóda mentálneho paláca. Tá pracuje s našou priestorovou pamäťou a miestami ako sú byty a domy, v ktorých žijeme, alebo cesty, ktorými pravidelne chodíme. Na nich si musíme zafixovať niekoľko výrazných prvkov (napr. obrázok na stene alebo dopravnú značku) a s nimi vizuálne asociovať informácie, ktoré si chceme zapamätať. Tieto asociácie môžu byť aj úplne iracionálne a často aj komické. Veľakrát platí, že čím smiešnejšie sú, tým lepšie si ich naša pamäť uchová. Avšak metóda loci funguje veľmi dobre na krátkodobú pamäť a je vhodná skôr pre memorovanie zoznamov nijako nesúvisiacich dát. Aby sme si veci pamätali dlhodobo a v súvislostiach, je potrebné im porozumieť a vidieť, ako reálne vyzerajú alebo fungujú. Ideálnym prostriedkom na nadobudnutie týchto informácií je internet a najmä zdroje ako YouTube, kde nájdeme veľa kvalitných videí, ktoré vysvetľujú napríklad fyzikálne javy v praxi, ukazujú, ako počítať matematické príklady alebo informácie o nejakej historickej udalosti. Ich veľkou výhodou je jasnosť, stručnosť, zábavnosť a dôraz na vizuálne informácie a skúsenosť. Motivácia Štúdium však vie byť nudné a ubíjajúce aj pre tých najnadšenějších študentov a dieťa môže mnohokrát stratiť základnú motiváciu, prečo sa mu vlastne vôbec venovať. Mnoho detí sa veľmi správne pýta, na čo je to všetko dobré a aký to má zmysel? Prečo sa snažiť mať lepšie známky a dostať sa na tú najlepšiu školu? Ak si dieťa kladie takého otázky, nepriamo mieri k ďalšej otázke, ktorá súvisí s tým, čo vlastne bude v živote robiť alebo aké bude jeho povolanie. Samozrejme, zvoliť si zamestnanie na základnej alebo strednej škole často nie je úplne reálne, ale štúdium možno nasmerovať napríklad k tomu, čo bude dieťa študovať na vysokej škole. Napríklad fyzici, chemici, biológovia, medici a iní, musia ovládať prírodné vedy, študenti práv zase vedy spoločenské a ekonómovia najmä matematiku. Pri všetkých troch spomínaných si navyše musí študent naštudovať aj veľa údajov navyše, pretože vysoké školy počítajú s istou formou záujmu o danú látku a odbor. Viac o efektívnom učení si prečítajte v našej blogovej sérii Ako sa lepšie učiť 1. diel, 2. diel a 3. diel.  Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.

Ako na svoju pamäť? V dvoch predchádzajúcich dieloch seriálu sme si povedali niečo málo o tom, čo potrebuje každý študent k tomu, aby sa vôbec niečo úspešne naučil. V prvom rade musí mať nejakú elementárnu motiváciu, pretože štúdium látky sa mu nesmie úplne hnusiť a musí si nájsť niečo, čo ho aspoň trochu oslovuje. Za druhé si potom musí štúdium rozumne rozložiť, nechcieť sa naučiť všetko na jeden záťah, ale vedieť si urobiť nejaký plán, aby sa jeho mozog nezačal búriť a brániť sa zvýšenej námahe. Opomeňme banálne rady, ktoré spočívajú často v tom, že si má dieťa v izbičke upratať, dodržiavať pitný režim, sem tam si otvoriť okno a ísť sa prejsť. Tieto veci sa síce hodia, ak si chceme od štúdia na chvíľu oddýchnuť alebo si ho spríjemniť, ale samotnú látku nás nenaučia. Teraz sme totiž už vo fáze, keď sa študent začal naozaj učiť, ide mu to a baví ho to, ale jeho pamäť toľko informácií jednoducho neunesie. Presne na toto existujú pamäťové cvičenia, ktoré pracujú s obrovskými rezervami našej pamäti, ktoré nevyužívame. Jednoducho povedané vedú k tomu, že si náš mozog bude za určitých podmienok pamätať veľké zoznamy dát a tie sa nám budú vybavovať presne vtedy, keď ich budeme potrebovať. Potrebujete pomôcť s učením? Naši lektori vás naučia učiť sa tak, aby vás to bavilo. V prípade, že máte o doučovanie záujem, neváhajte nás kontaktovať a radi vám odpovieme na vaše otázky. Opýtať sa na doučovanie Spomínanie pospiatky Veľakrát sa stane, že sa musíme naučiť látku alebo zoznam dát, ktoré nie sú previazané logicky, ale veľmi voľne. Naša myseľ i pamäť však majú logiku rady a sú schopné, ak im dáme dostatok potrebných poistiek, vygenerovať súvislosti, ktoré nám pomôžu si spomenúť na čokoľvek. Uveďme si k tomu pekné prípravné cvičenia. Večer, keď vás už nečakajú nejaké nové zážitky alebo ďalšie novinky, sa pokúsite si v pamäti rekonštruovať celý deň. Je však potrebné postupovať pospiatky. Spomeňte si teda na všetko, čo ste počas dňa robili, ale vychádzajte zo súčasného momentu. Ideálnou formou je si svoje spomienky písať na papier (v celých vetách alebo len bodovo). Čoskoro zistíte, že si vybavujete aj tie najmenšie detaily, vrátane dojmov alebo myšlienok, ktoré ste z nich mali. Avšak pozor, druhý deň si ich budete vybavovať už len s ťažkosťami a ďalšie dni to bude skoro akoby ste spomínali na dávnu minulosť. Mnohí ľudia túto techniku ​​objavia, keď si píšu denník alebo si v dospelom veku revidujú diár. Hoci neslúži priamo k štúdiu, ukáže vám, ako Vaša pamäť funguje a aké veľké kapacity má. Tí, čo si túto metódu vyskúšajú opakovane, za čas tiež môžu zistiť, že ich myseľ je pozornejšia k detailom v ich okolí, čo sa bude hodiť k technike pamäťových palácov, ktorú uvádzame nižšie. Mnemotechnické pomôcky Pri štúdiu sa často každý stretáva s tým, že je potrebné si napr. zapamätať veľa mien autorov alebo umelcov, ktoré je potreba neskomoliť a reprodukovať na skúške správne. Veľakrát je tiež potrebné si ich pamätať v rámci nejakej skupiny, pretože sa jedná o istú generáciu spisovateľov. Ako si ich však má človek zapamätať, keď medzi ich menami nie je žiadna súvislosť? V prvom rade je dobré ich počuť opakovane nahlas. Väčšina z nás má dobrú sluchovú pamäť, pretože ju musíme cvičiť v každodennej komunikácii a musíme si pamätať, čo nám ľudia práve hovoria alebo nám povedali pred nejakou dobou. Ak sa učíme ľubovoľný zoznam mien, je dobré si ich znovu a znovu nahlas opakovať. Z tohto dôvodu je napríklad zásadné, že žiak musí chodiť na hodiny, kde príslušné mená alebo údaje niekto nahlas dookola opakuje. Až neskôr na vysokej škole zistia študenti, čo to znamená učiť sa na skúšku z predmetu, na ktorý nechodili a väčšinu mien teda nikdy nepočuli. Ak si však zoznam nie ste schopní zapamätať ani týmto spôsobom, pomôže vytvorenie umelých súvislostí. Mená si možno zapamätať pomocou ich skomolenia alebo uvádzania do súvislostí s vecami, ktoré sa ľahko zapamätajú. Ak sa niekto volá trebárs Kocúrik, je pre väčšinu z nás ľahké si jeho priezvisko pamätať, pretože si ho asociuje s obrazom mačky. Ak sa však niekto volá Koleník, je potrebné si ho asociovať buď veľmi všeobecne, napríklad ako toho, kto má "veľmi obyčajné priezvisko", alebo si ho predstaviť ako si "zraní koleno". Výsledky týchto asociácií majú často podobu bizarných a chaotických predstáv a nezmyslov. Naša pamäť však na podobné postupy počuje, funguje lepšie a dokonca ich aj vyhľadáva, pretože sú často komické a zábavné, čo sa pri nudnom štúdiu celkom hodí. Metóda loci Ak sa však stretnete s naozaj dlhým zoznamom a nie sú to mená osobností, u ktorých si môžete dohľadať ich fotky, ale napríklad zoznam nejakých úplne bežných slov, potom je tu k dispozícii ešte jedna podstatne komplexnejšia metóda. Je to metóda známa už gréckym a rímskym rečníkom, akými bol Cicero alebo Quntilianus, a ktorú používajú aj ľudia so "zázračnou pamäťou". Hovorí sa jej metóda loci alebo metóda trans, ale najčastejšie je známa ako metóda loci. Jej podstatu naznačuje latinské slovo loci, ktoré znamená miesto alebo akúsi lokáciu. Je to teda metóda, ktorá vychádza z našej schopnosti zapamätať si cestu, po ktorej opakovane každý deň chodíme alebo ju poznáme. Ak máme totiž túto cestu dobre prechodenú (najčastejšie k domovu, do školy, do práce alebo na autobus alebo električku), naša pamäť si je schopná ju vtlačiť a vybaviť na požiadanie. Dôležitým prvkom je i mnoho detailov a vecí, ktoré na nej stretávame. Sú to napríklad kvety, stromy, farebné cedule alebo sochy, ale aj veci rozbité alebo pokazené. Jednoducho čokoľvek, čo je nejako výrazné a vtiahne našu pozornosť a upúta našu pamäť. A pretože sa nám taká cesta vtlačila do našej pamäťovej stopy, nie je potom nič jednoduchšie, než si k týmto miestam v predstavivosti vizuálne priraďovať veci, ktoré si potrebujeme zapamätať a dávať ich do nejakých zaujímavých súvislostí. Ideálnym cvičením je zapamätanie si napríklad nákupu, ktorý si nenapíšeme, ale jednotlivé veci, ktoré chceme kúpiť, asociujeme s príslušnými miestami. Ak je na našej ceste napríklad záhradný plot s hrotmi a my si potrebujeme pamätať, že musíme kúpiť červené jablká, potom si predstavíme, ako je jedno z týchto jabĺk na plote napichnuté. V dnešnej dobe máme oproti starým Rimanom aj mnoho užitočných technológií, ktoré nám našu prácu uľahčia. Postačí si teda nájsť nejaké video na YouTube, kde nám niekto natočí alebo nafotí miesto, kam sám chodí. Na video je potrebné sa pozorne pozrieť, čím si ho zapamätáme, a potom vyskúšať. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.  

Ako pestovať vôľu k učeniu? Každý asi pozná príklad ideálneho žiaka, ktorý sa neustále učí a všetko, čo dosiahol, získal jedine svojou nezlomnou usilovnosťou a drinou. Síce ho to nemuselo úplne baviť, ale získal si rešpekt učiteľov a vďaka nemu mal aj samé jednotky. Pre učiteľov sa stal vzorom a ostatným deťom bol ponúkaný ako príklad, ako sa správne učiť. A ak sa nejaké dieťa pýtalo, čo je tým, čo ho ženie ďalej - bola to vedľa iného jeho "silná vôľa" k štúdiu. Väčšina detí sa takto určite skúšala učiť, ale len málokto bol ochotný niečo podobné dobrovoľne podstupovať. Látka, ktorú bolo potrebné sa nabifľovať, bola väčšinou nudná a oná "sila vôle" spočívala v tom, potlačiť v sebe prirodzenú túžbu sa hrať, ísť na chvíľu von za kamarátmi alebo len tak sa flákať a znalosti jednoducho vysedieť. Čo ak je však tento model silnej vôle úplne zlý a jej nadobudnutie je v reáli podstatne ľahšie. Čo keď každý z nás si môže osvojiť, a to aj v detskom veku, pár postupov a trikov, ako si zvyšovať kapacitu svojej vôle a dosahovať identických úspechov ako oní bájni a nezlomní bifľoši? Potrebujete pomôcť s učením? V prípade, že pre svoje dieťa potrebujete doučovanie a zaujíma vás, ako u nás prebieha výučba, neváhajte nás kontaktovať a radi vám odpovieme na vaše otázky.  Opýtať sa na doučovanie Silnú vôľu si možno vytvoriť So silnou vôľou sa človek nerodí, silnú vôľu je potrebné si vypestovať. Zásadná informácia, ktorú by sme v tomto smere mali poznať, je, že silná vôľa sa nebuduje počas náhodných úloh, ktoré nás donútia k vyšším výkonom. Pestovanie vôle teda nie je o tom sa do niečoho nútiť a prekonávať silne nepríjemné pocity, ale často je to o pravom opaku. Naše rezervy voľnej energie sú totiž skoro neobmedzené a jediné, čo nám bráni v jej plnom využití, sme my sami, presnejšie povedané, náš mozog. Náš mozog totiž vyhodnocuje a určuje, koľko vôle nám na príslušnú úlohu nadávkuje, a keď sa mu minie trpezlivosť, dá nám to poznať veľmi jasne v podobe poklesu energie a nechuti niečo robiť. Svoj mozog musíme teda vycvičiť a často naň použiť i rôzne triky, ktoré ho udržia v ideálnej nálade a chode. Dávkovanie Jedným z prvých prístupov, ako si začať pestovať silnú vôľu,je prácu si dávkovať. Ak je pred Vami teda nejaká náročnejšia úloha, nepúšťajte sa do nej hneď bez predbežného plánovania, ale naopak si ju rozložte do menších úsekov. Samozrejme, je potrebné poznať deadline, kedy to musíte dokončiť. Niečo iné je úloha, na ktorú máte celý týždeň, a niečo iné je úloha, ktorá musí byť zajtra hotová. V oboch prípadoch je však možné to nejako segmentovať a venovať sa jej po častiach. Prečo niečo také robiť? Náš mozog si totiž veľmi ľahko poradí s úlohami, ktoré nie sú zase tak náročné, trvajú krátko a nezačnú nás hneď nudiť. Ak si teda stanovíte napríklad jednu hodinu denne, kedy sa musí preštudovať istý úsek látky, potom máte k dispozícii zvyšok dňa na iné činnosti a Váš mozog Vám počas tejto hodiny poskytne prekvapivo vysokú mieru energie a vôle. Dôležité je stanoviť si nejakú hranicu či limit. Ak si napríklad povieme, že teraz prečítame pätinu textu a dáme si na to hodinu, náš mozog sa bude na túto pätinu sústreďovať lepšie, než keby sme chceli prečítať celý text. Alebo si naopak môžeme povedať, že prečítame počas tejto hodiny celý text veľmi rýchlo a povrchne, ale podtrhneme si dôležité pasáže a v ďalších hodinách sa už budeme venovať len týmto pasážam. Ak sa budete snažiť a nebudete počas tejto hodiny štúdia alebo práce zbytočne prokrastinovať, budete prekvapení, že na ďalšie podobne vymedzené úseky Vám Váš mozog nebude už klásť taký odpor, začne Vám vychádzať v ústrety a za čas začne pri podobnej námahe ponúkať aj pozitívne emócie. Vôľa k väčším úlohám Tieto pozitívne emócie potom premenia aj Váš prístup k náročným úlohám, ktoré sú často limitované aj časom. A to isté platí aj u detí! Napríklad na písomku, ktorá dieťa čaká zajtra, sa bude učiť systematickejšie a rýchlejšie a nebude zaplavované pocitmi paniky a nervozity. A s podobnými menšími úspechmi sa budú meniť nielen jeho študijné alebo pracovné návyky, ale aj jeho osobnosť. Táto premena bude spočívať najmä v náraste jeho sebavedomia. Silné sebavedomie tiež súvisí s tým, že sa naučí regulovať vlastnú voľnú energiu. Keď bude treba zabrať a pracovať celý deň, tak to jednoducho urobí. S Vašou pomocou si rozloží úlohu na menšie časti a postupne ich všetky absolvuje. To sa mu bude hodiť najmä počas prípravy na ťažšie skúšky, ako sú prijímačky, maturitu alebo reparát. V mnohých prípadoch sa o vybudovanie týchto návykov vie postarať aj lektor, ktorý by ho mohol doučovať a s Vašimi inštrukciami aj viesť k väčšej metodickosti a systematickosti. Preto nie je na škodu si na pomoc prizvať aj niekoho iného, prípadne doučovanie. Objednajte si lekcie v Škole Populo. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

To, čo sa učíte, Vás musí zaujímať Každý z nás bol vychovávaný v predstave, že čím dlhšie sa učíme, tým viac toho budeme vedieť. Priama úmera v prípade štúdia a memorovania látky však akosi neplatí. Teda kvantita hodín strávených nad učebnicou nezodpovedá tomu, koľko látky si zapamätáme. Aj napriek tomu musia deti denne absolvovať minimálne štyri vyučovacie hodiny v škole a s vekom počet hodín môže narásť až na šesť až sedem za deň. Štúdium teda dieťaťu pohltí väčšinu pracovného týždňa a odhryzne ešte z voľného času po škole a cez víkendy, pretože sa predpokladá, že sa bude učiť aj doma. Na tom, že to nie je úplne funkčné, sa asi všetci zhodneme. V tomto seriáli skúsime popísať aspoň niektoré efektívnejšie metódy vhodné k motivácii dieťaťa, aby sa učilo kvalitnejšie, efektívnejšie a bez prílišného škrípania zubov. Potrebujete pomôcť s učením? V Škole Populo doučujeme individuálne pod vedením skúsených lektorov, ktorí svojim žiakom a študentom predávajú efektívne spôsoby učenia. Objednajte si doučovanie v Škole Populo. Chcem doučovanie Učíme sa efektívne? Jednou z najsmutnejších stránok času stráveného v škole je, že nás nikto nenaučí postupy, ako sa učiť efektívnejšie. Ľudská myseľ je zjednodušená len na akýsi lievik, do ktorého je potreba naliať alebo vyložene natlačiť čo najviac informácií. Ľudská pamäť je zase skladisko, kde je potreba len udržiavať poriadok, pretože kapacity by mali byť nekonečné. V praxi to znamená, že ak dieťa niečo nevie, potom si toho buď do hlavy natlačilo málo, alebo si vo svojom "pamäťovom sklade" neupratalo. Pokiaľ mu však látka do hlavy nelezie alebo mu z nej rýchlo mizne, je rada, ako to napraviť, prakticky vždy rovnaká - viac sa učiť. Pedagogické metódy totiž nikdy nezlyhávajú, dieťa sa musí len viac snažiť. Alebo nie? Čo nás zaujíma, to si pamätáme Väčšina z nás určite niekedy v nejakej podobe v sebe objavila zvláštnu pamäťovú schopnosť. Veci, ktoré nás bavia, si pamätáme do úplných detailov, a to často aj vo vizuálnej podobe a tí najnadšenejší sú schopní citovať slovo za slovom spamäti. Takéto dieťa si do detailu pamätá, čo sa stalo vo všetkých dieloch jeho obľúbeného seriálu. Rozprávkové knižky alebo detské komiksy pozná naspamäť a často si pamätá ich čísla alebo to, čo bolo na jednotlivých obálkach. Obľúbené pesničky alebo smiešne básničky opakuje s dokonalou presnosťou alebo si pamätá detaily rozprávky, ktorú mu rodič včera čítal a ktorú stačil úspešne zabudnúť a pozmeniť. Veci, ktoré deti však nebavia, si jednoducho nepamätajú. Univerzálnym činidlom pamäte je teda veľký záujem o danú problematiku. Ak nás niečo baví a absolútne nás to do seba vťahuje, naša pamäť podľahne a začína fungovať ako presný nástroj, ktorý zaznamená každý detail. Dokonca aj po rokoch zisťujeme, koľko detailov si pamätáme z príbehov, ktoré sme videli alebo čítali ako malé deti. Ako to aplikovať na školskú látku? Problém môže nastať, ak budeme chcieť podobné metódy aplikovať na školskú látku. Tá totiž v deťoch veľa záujmu nevzbudzuje. Odpoveď je jednoduchá. Je to forma, v akej je látka podávaná. Stačí sa len pozrieť do učebníc alebo zošitov, ktoré používa Vaše dieťa alebo ste kedysi mali k štúdiu Vy. Autori učebníc, často akademické kapacity ovenčené mnohými titulmi, akoby nebrali do úvahy, že ich píšu pre malé deti, ktoré je potrebné zaujať. Dieťa, a často ani dospelý, si nevie pod abstraktnými a zložitými termínmi z fyziky a chémie predstaviť niečo konkrétne a klasickou výučbovou metódou preto zostáva kapitoly prepisovať a učiť sa ich naspamäť. Než teda začneme do detí tlačiť poučky a teoretické informácie napr. z chémie alebo biológie, je potrebné im ukázať, ako úzko sa štúdium chemických prvkov alebo zvieracej ríše dotýka ich životov. Nemusí to byť hneď výroba výbušnín či chov jedovatých plazov, ale stačí aspoň niečo trochu praktické. Učitelia majú dnes veľkú výhodu v tom, že je k dispozícii mnoho vizuálneho materiálu z internetu, o ktorom sa ich starším kolegom ani nesnívalo. Deti, ktoré mávajú často tendenciu k závislosti na počítači, môžu onú závislosť využiť aspoň trochu konštruktívne a vyhľadávať si informácie sami. Budete sa čudovať, koľko z nich je toho schopných a koľko z nich to bude baviť. Je to definitívne riešenie? Bezpochyby nie, pretože študijná látka bude stáť vždy za zábavnejšími rozprávkami, kreslenými seriálmi a počítačovými hrami. Na druhej strane aj to málo, ktoré dokáže dieťa nejako zaujať a vytvoriť v ňom emóciu, zostane v jeho pamäti dlhšie, než obyčajné bifľovanie naspamäť. Nabudúce si povieme niečo o tom, ako na pamäť a čo sú to pamäťové triky. Autor: Bc. Adéla Hronová Manažérka Školy Populo Adéla je šéfkou nášho produkčného oddelenia. Vedie tri tímy, ktoré sa starajú o našich študentov a lektorov. Dokonale pozná naše služby a spolu s Metodickým centrom denne pracuje na ich vylepšení.  

Mnohí z nás to poznajú. Termín testu, dôležitého skúšania, prijímacích skúšok či maturity sa nezadržateľne blíži. Vnímanie času sa mení. Príde nám, že ubieha stále rýchlejšie a že nemôžeme stihnúť naučiť sa všetko, čo je od nás vyžadované. Zároveň máme pocit, že vynaložené úsilie nezodpovedá želanému efektu. "Ja si z toho nič nepamätám! Toto nikdy nemôžem dať! Už sa z toho učenia fakt zbláznim!" Čo v takej situácii robiť? Chce sa povedať, že tu je každá rada drahá. Napriek tomu sme si pre Vás pripravili niekoľko osvedčených odporúčaní, ktoré určite stojí za to vyskúšať v prípade menšej či väčšej študijnej krízy. Čerstvý vzduch pomôže Znie to síce banálne, ale prísun čerstvého vzduchu dokáže takmer zázraky v prípade potreby nabratia nových síl a energie do učenia, či všeobecne akejkoľvek duševnej činnosti. Najrýchlejšou a najdostupnejšou variantou je otvorenie okna. Ešte lepšiu službu urobí krátka prechádzka alebo akákoľvek vonkajšia fyzická aktivita podľa osobných preferencií a záujmu. Možno namietať, že v takej chvíli na žiadnu podobnú činnosť nie je čas ani nálada, avšak skúsenosti hovoria, že aspoň na chvíľu vypnúť, ideálne niekde vonku, je pre novú chuť do štúdia výbornou voľbou a investíciou, ktorá sa bohato vráti. Potrebujete doučovanie? V Škole Populo doučujeme všetky predmety základných a stredných škôl a tiež vybrané predmety vysokých škôl a cudzie jazyky. Pomôžeme vám zlepšiť si známky alebo vám vysvetlíme náročnú látku. Neváhajte nás kontaktovať. Mám záujem Zmena prostredia Všimli ste si, že niekde Vám ide príprava do školy skoro sama od seba a inde sa ani napriek všetkej snahe nedokážete sústrediť? Práve nájdenie obľúbeného miesta či kútiku pre učenie je tiež jedným z hlavných predpokladov efektívnej prípravy do školy. Niektorí z nás potrebujú absolútny pokoj, iní znesú nejaký ten rušivý element. Existujú aj takí, ktorí hovoria, že bez slúchadiel na ušiach a svojej obľúbenej hudby by sa vôbec nemohli učiť. V každom prípade konkrétne miesto a priestor, v ktorom prebieha príprava do školy, či už sa jedná o bežné písanie úloh, alebo systematické učenie k dôležitej skúške, by malo byť na tento účel pokiaľ možno čo najviac uspôsobené. Vo dvoch sa to lepšie ťahá Novú a toľko potrebnú motiváciu nám dodá, ak do našej školskej prípravy zapojíme niekoho ďalšieho. Môže to byť spolužiak, ale pokojne aj niekto iný - napríklad súrodenec, alebo starší parťák. Skrátka ktokoľvek, s kým sa môžeme navzájom podporovať, poradiť si, zdieľať, vysvetľovať a podobne. Do učenia sa tak môže dostať aj zdravá súťaživosť, pretože pri spoločnej príprave dvoch alebo viacerých spolužiakov možno porovnávať jednotlivé pokroky. V prípade pomoci zo strany staršieho súrodenca, prípadne skúsenejšieho študenta, je potom taký parťák užitočný nielen v zmysle prenosu vedomostí, ale tiež určitej inšpirácie a dohľadu. Energia je základ Hoci sa to možno nezdá, aj pri učení spotrebujeme veľa kalórií. Dostatočný prísun jedla aj pitia počas procesu učenia je tak ďalším z predpokladov úspechu nášho snaženia. Samozrejme by sa z plánovanej prípravy do školy nemalo stať hodovanie, kedy našu pozornosť bude priťahovať skôr občerstvenie než materiály do školy. Preto možno odporučiť napríklad zahryznúť si niečo dobré na jedenie krátko predtým, než sa vrhneme a naplno ponoríme do skrípt, notebookov, zošitov či zložiek. Zároveň by sme mali mať stále po ruke, alebo aspoň v dosahu niekoľkých krokov, osvieženie v podobe vody či iného (nealkoholického :-)) nápoja. So Školou Populo učenie do hlavy určite polezie V Škole Populo si aj vďaka bohatým skúsenostiam našich lektorov uvedomujeme, že žiak nemusí byť vždy naladený na vlnu pozitívnej motivácie do učenia, alebo sa práve nemusí nachádzať v tej pravej študijnej forme, a tak nepodceňujeme ani zdanlivé maličkosti, ktoré vo výsledku môžu veľmi ovplyvniť efektivitu bojovej vzdelávacie misie za lepšie známky na vysvedčení. Pokojné prostredie útulných a moderných učební, vždy pripravené čerstvé občerstvenie a tiež predovšetkým citlivý či dôsledný dohľad našich kamarátskych a zároveň odborne zdatných lektorov tvoria osvedčený mix ingrediencií, proti ktorým bude aj tá najväčšia nechuť k učeniu, či hádam začínajúceho zúfalstva, úplne bez šance. Autor: BSc. Nikola Domluvilová Riaditeľka správy kurzov Nikola vedie tím koordinátoriek, ktoré sa starajú o hladký priebeh každého doučovania. Je “strážkyňou” klientskeho servisu, dohliada, aby všetko bežalo tak, ako má a vyrieši akúkoľvek neštandardnú situáciu.